Pon - Pia:

9h do 13h a 18h do 21h




work in progres

SKUS hrdinu Janka Čmelíka je najmasovejšie a najrozvetvenejšie združenie občanov nielen medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj širšie. V Starej Pazove sa prakticky všetky formy kultúrno-umeleckého a zábavného života a pestovania kultúry tunajších Slovákov viažu za tento spolok. Slovenský národný dom je preto ustavične plný a nabitý programom.

Spôsob takejto organizácie kultúrneho života pazovských Slovákov nachádzame v dejinách Spolku a Slovenského národného domu – presnejšie v strachu, ak sa niečo rozdelí alebo osamostatní od Spolku zanikne alebo sa stane rivalitou. Preto nie náhodou Správa spolku a jej výkonné orgány rozhodujú o všetkých formách spolkárskej činnosti – divadle, folklórnych súboroch, orchestroch, chóroch a spevokoloch, etnografických výstavách žien, periodických novín či kalendárov, archívnych zbierkach… Len výtvarná činnosť je zatiaľ nie spolkom zahrnutá.

Dejiny tohto spolku datujú z roku 1948, presnejšie po zavretí Matice slovenskej v Juhoslávii. Vtedy bol založený Kultúrny spolok. O rok neskoršie bol premenovaný do Slovenského kultúrno-osvetového spolku hrdinu Janka Čmelíka, aby preregistráciou roku 1956 spolok dostal dnešný názov Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka.

Kultúrno-umelecký život staropazovských Slovákov sa však začal ešte v 18. storočí ojedinele príležitostne, aby sa organizovane prvýkrát zoskupili v chóre roku 1870 na oslavách stého výročia dosťahovania Slovákov do Starej Pazovy. Po zakladaní Slovenskej pospolitej čitárne roku 1893 v súkromnom dome Ondreja Menďana, potom na novej evanjelickej fare slovenský pospolitý ľud sa začal organizovať vedený rukou skúseného pána farára Vladimíra Hurbana, otca VHV. Čitáreň sa zaoberala prednáškami, spevmi a organizáciou hosťovačiek Srbského národného divadla z Nového Sadu. Slovanské kultúrne aktivity sa odbavovali na fare, škole a u hostinských. Len v roku 1902 sa pocítila potreba zorganizovania slovenskej zábavy. Bolo to 28. januára roku 1902. O rok neskôr, 2. februára 1903 bolo predvedené prvé slovenské divadlo v Starej Pazove. Vtedy sa herci a všetci prítomní zaprisahali že divadlo budú hrávať každý rok. Pretože sa v Starej Pazove ustálila prax po divadle zorganizovať spev a tanec, robili sa divadelno-spevácko-hudobné zábavy. Kultúrny život bol natoľko pestrý, že sa Slovenská pospolitá čitáreň rozhodla stavať Slovenský národný dom ako centrum juslovanských Slovákov a Čechov (lebo sa Pazova už vtedy vďaka jarmokom, železnici a elektrickému prúdu stala mestečkom). Slovenský národný dom s obrovskou divadelnou dvoranou bol vystavaný roku 1928. Bol to dom registrovaný aj ako inštitúcia, v ktorej pôsobili: čitáreň, divadlo, chór, orchestre a folklór. Každá z týchto foriem boli spolky alebo odbočky spolkov. Založením Matice slovenskej v Juhoslávii od roku 1933 organizáciu slovenského kultúrneho života si prebral Miestny odbor Matice slovenskej, čím inštitúcia Domu zanikla.



Bez ohľadu na štatutárnu či inú formu v Slovenskom národnom dome sa ustavične a veľmi usilovne tvorilo a pracovalo. To sa činí aj dodnes. Táto činnosť zachovala hlboké kultúrne korene nielen v Starej Pazove ale mnoho širšie.